Ako bežne používaná nosná konštrukcia,oceľová štetovnicasa široko používa pri podpore hlbokých základových jám, hrádzí, kesonov a iných projektov. Metóda zatláčania oceleštetovnicepriamo ovplyvňuje efektívnosť výstavby, náklady a kvalitu výstavby a výber spôsobu jazdy by sa mal zvážiť podľa špecifických požiadaviek projektu, geologických podmienok a stavebného prostredia.
Metóda zatĺkania oceľových štetovníc sa delí hlavne na individuálnu metódu zatĺkania, metódu zatĺkania sitami a metódu zatĺkania väzníc, z ktorých každá má svoje vlastné charakteristiky a príslušné scenáre.
Individuálna metóda jazdy
Každýoceľový plechsa zatĺka nezávisle od rohu plechovej steny a ukladá sa jedna po druhej až do konca celého projektu. Táto metóda nezávisí od podopretia iných oceľových štetovníc a každá štetovnica sa zatĺka do zeme samostatne.
Individuálne zatĺkanie oceľových štetovníc nevyžaduje zložité pomocné podopretie alebo systém vodiacich koľajníc a možno ho prevádzkovať rýchlo a plynule, čo má výhody jednoduchej, rýchlej a efektívnej výstavby a nízkych stavebných nákladov. Nevýhodou je, že oceľové štetovnice sa počas procesu zatĺkania ľahko nakláňajú kvôli nedostatku podopretia od susedných pilót, čo vedie k veľkým kumulatívnym chybám a náročnej kontrole kvality, vertikály a presnosti. Metóda individuálneho zatĺkania je vhodná pre geologické podmienky s rovnomernou pôdou a bez prekážok, obzvlášť vhodná pre výstavbu krátkych pilót a dočasné podperné projekty, ktoré nevyžadujú vysokú presnosť.
Metóda riadená obrazovkou
Skupina oceľových štetovníc (10 – 20 pilót) sa v radoch vkladá do vodiaceho rámu, čím sa vytvára sieťovitá štruktúra, a potom sa zatĺkajú po dávkach. Pri tejto metóde sa oceľové štetovnice na oboch koncoch sieťovej steny najskôr zatĺkajú do určitej hĺbky v projektovanej výške ako oporné štetovnice a potom sa postupne zatĺkajú po dávkach do stredu, zvyčajne v určitých intervaloch, kým všetky oceľové štetovnice nedosiahnu požadovanú hĺbku.
Metóda zatláčania pomocou sita má lepšiu stabilitu a presnosť konštrukcie, dokáže účinne znížiť chybu naklonenia a zabezpečiť vertikálu steny zo štetovníc po výstavbe a zároveň je ľahké dosiahnuť uzavretie vďaka polohovaniu oboch koncov ako prvých. Nevýhodou je, že rýchlosť výstavby je relatívne pomalá a je potrebné vybudovať vysoký rám z pilót. Pri absencii susednej podpery štetovníc je samonosná stabilita tela pilóty nízka, čo zvyšuje zložitosť konštrukcie a bezpečnostné riziko. Metóda zatláčania pomocou sita z oceľových štetovníc je vhodná pre rozsiahle projekty s prísnymi požiadavkami na presnosť a vertikálu konštrukcie, najmä v geologických podmienkach, kde je kvalita pôdy zložitá alebo sú potrebné dlhšie oceľové štetovnice na zabezpečenie štrukturálnej stability a kvality konštrukcie.
Metóda ukladania väzníc
V určitej výške na zemi a v určitej vzdialenosti od osi sa najprv postaví jednoduchý alebo dvojitý väznicový rám, potom sa do väznicového rámu postupne vkladajú oceľové štetovnice. Po uzavretí rohov sa oceľové štetovnice postupne zatĺkajú jeden po druhom do projektovanej výšky. Výhodou metódy ukladania štetovníc je, že dokáže s vysokou presnosťou zabezpečiť rovinnosť, zvislosť a rovinnosť oceľovej štetovnice počas stavebného procesu; okrem toho táto metóda môže po uzavretí poskytnúť konštrukcii silnejšiu stabilitu vďaka použitiu väznicového rámu, ktorý je použiteľný v rôznych geologických podmienkach.
Nevýhodou je, že proces výstavby je pomerne zložitý a vyžaduje montáž a demontáž väznicového rámu, čo nielen zvyšuje pracovné zaťaženie, ale môže viesť aj k pomalšej rýchlosti výstavby a vyšším nákladom, najmä ak sú potrebné špeciálne tvarované pilóty alebo dodatočná úprava. Metóda väznicového pilótovania je vhodná pre projekty so špeciálnymi požiadavkami na presnosť výstavby, projekty malého rozsahu alebo tam, kde počet pilót nie je veľký, ako aj v geologických podmienkach so zložitou kvalitou pôdy alebo prítomnosťou prekážok, kde je potrebná presnejšia kontrola výstavby a štrukturálna stabilita.
Čas uverejnenia: 26. marca 2025
